Nové Domy.sk

 Tak teda, zosumarizujme si súvislosti medzi pozemkom a plánovaným domom, odstupy od hraníc pozemku a ďalšie požiadavky a úvahy o umiestnení domu.

Na začiatku, ešte pri hľadaní pozemku, mali by ste už mať aspoň základnú predstavu, aký typ domu chcete stavať. Iné nároky na pozemok bude mať prízemný dom, iné viacpodlažný, iné dom otvorený do prírody a iné malý domček s uzavretým intímnym dvorom. Na základe týchto úvah získame predstavu, asi aký veľký pozemok potrebujeme hľadať, alebo aký dom na danom pozemku môžeme stavať.

Pozrime sa ešte, aké vôbec ďalšie nároky dobrý dom má. Pre umiestnenie a výber domu výrazne vplývajú aj svetové strany a možnosti preslnenia na danom pozemku. Každý priestor má totiž iné nároky. Spálne je vhodné orientovať na východ, obytné miestnosti od juhovýchodu až po juhozápad, kúpelňa a kuchyňa vhodne využijú severnú časť domu. Ďalej je vhodné zvážiť aj možnosť výhľadu z kuchyne alebo obývacej izby na prístup na pozemok a ako sa využije jedna z najväčších výhod komfortného bývania v dome oproti bývaniu v byte, a to prepojenie interiéru s exteriérom. Pri zvažovaní týchto súvislosti nám výjde, či budeme dom tlačiť bližšie k určitej strane pozemku, k ceste, alebo naopak, od nej čo najďalej. Je vhodné, ak časť dvora určená na pobyt vonku poskytuje pocit intimity a zároveň je dostatočne preslnená a prepojená s obytnou časťou domu, prípadne kuchyňou. Preslnenie terasy nie je nevyhnutnou podmienkou. Tieň na terase môže byť dokonca počas horúcich letných dní prínosom. Dôležité je, aby obytné miestnosti boli preslnené. Okrem prozaických dôvodov, ako napr. ušetrenie na kúrení, ide aj o optickú a psychickú pohodu v miestnosti. Ak by bolo slnka priveľa, dnešný trh ponúka široké možnosti zatemnenia. Naopak, ak by nám slnko chýbalo, už by to bolo horšie, ťažko časom napraviteľné.

Pri úvahách o umiestnení domu na pozemku je dobré zvážiť alebo naplánovať, aké iné objekty a funkcie sa na pozemku budú v budúcnosti nachádzať. Ak plánujeme samostatnú garáž, je dobre si premyslieť hneď jej umiestnenie a požiadať o stavebné povolenie naraz spolu s domom. Hoci sa budú stavať a uvádzať do prevádzky postupne, nie naraz, ušetríme si tým čas , množstvo vybavovania a poplatky. V budúcnosti môže pri dome pribudnúť ešte nejaká kôlňa, vešiak na prádlo, prístrešok pre auto, či iná drobná stavba, na ktorú netreba stavebné povolenie a je postačujúce iba splnenie ohlasovacej povinnosti. Bola by škoda, ak by nám na ne kúsok chýbalo.

A čo nám pri plánovaní umiestnia domu káže stavebná legislatíva ? Vzájomné odstupy stavieb, citujem vyhlášku č.532/2002, musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Z tejto vyhlášky z júla 2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkach na výstavbu, vyplýva, že za bežných podmienok stavba má byť umiestnená minimálne 2m od spoločnej hranice so susedným pozemkom, ale priestor vytvorený medzi domami má byť aspoň 7m. V prípade, ak v protiľahlých stenách domov nie sú okna z obytných miestnosti, môže sa táto vzdialenosť v stiesnených podmienkach znížiť až na 4 m. Čo sa týka odstupu od komunikácie, pokiaľ nejde o doplnenie radovej zástavby, priečelie budovy, v ktorom sú okná z obytných miestností, musí byť od nej vo vzdialenosti nejmenej 3m. Pýtate sa, ale odkiaľ sa to meria ? Odstupové vzdialenosti meriame ako najkratšiu vzdialenosť medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien. Ak nám zo stavby vystupujú nejaké časti, napríklad horné podlažie je vysunuté alebo veľmi presahuje strecha, zohľadňuje sa to, ak vystupuje o viac ako 1,5m.

Toto boli minimálne požiadavky, ktoré vyžaduje zákon. Keďže ulica je priestor verejný a spoločný pre nás všetkých, v určitých prípadoch pre konkrétnu lokalitu môžu byť, ale nemusia, miestnými úradmi odsúhlasené aj ďalšie podmienky alebo nároky. Tieto individuálne podmienky spoločným názvom voláme regulatívy. Regulatívy sa presne stanovujú pri vypracovaní urbanistickej štúdie a jej odsúhlasení miestným zastupiteľstvom, alebo pri vydaní spoločného územného rozhodnutia na výstavbu rodinných domov. V niektorých prípadoch môžu byť zachytené aj v územnom pláne obce. Ide o podmienky, ktoré napríklad hovoria, aký typ zástavby je plánovaný pre konkrétnu ulicu, kde bude stavebná čiara, aký je tam určený tvar a výška hrebeňa strechy alebo maximálna výška prvého nadzemného podlažia objektu nad terénom, Pri rozhodovaní, či daný pozemok je vhodný pre Vaše zámery, je dobre si tieto ďalšie podmienky zistiť. Môžete sa o nich dozvedieť aj od predávajúceho, ak už má „v ruke“ vydané územné rozhodnutie, každý má však právo na príslušnom stavebnom úrade si vyžiadať územnoplánovaciu informáciu (UPI). Na stavebnom úrade (v súčasnosti to spadá do kompetencie obecných a miestných úradov) odporúčam si Vaše zámery predbežne prediskutovať, prípadne sa dozvedieť postoj k Vami plánovaným stavebným zámerom.

A aké pozemky sú bežné na slovenských dedinách ? Hlavne v rámci staršej zástavby môžeme ľahko natrafiť na síce pomerne dlhý, ale veľmi úzky pozemok od 9 do 12m. Aj keď síce zákon umožňuje v stiesnených podmienkách umiestniť stavbu až na hranicu pozemku, za podmienky, že dotknutý sused súhlasí s takýmto umiestnením stavby, pri takejto šírke pozemku tam môžete umiestniť iba dom, ktorý má všetký priestory radené za sebou. Pokiaľ chcete prízemný dom, tak rátajte iba s kuchyňou, obývačkou a jednou spálňou s hygienou. Ak bude dom podkrovný, spálne môžu byť dve, maximálne tri. Rozporuplná je aj otázka parkovania či umiestnenia garáže. Pozemok šírky 12 až 18m síce postačuje na dvojpodlažný dom, ktorý má miestnosti usporiadané aj vedľa seba a môže bzť dostatočne presvetlený a preslnený aj iba z dvoch strán (od ulice a zo dvora), pokiaľ však chceme mať z bočnej strany domu garáž, ešte stále je to málo. Z toho dôvodu optimálna šírka pozemku je okolo 20m, pri čom dĺžka takýchto pozemkov sa pohybuje okolo 25 až 30m. Takéto pozemky môžeme nájsť v novozastavovaných územiach na okraji sídiel, kde sa nanovo preparcelúvajú pozemky transformované ako nové stavebné parcely. Ak uvažujeme nad prízemným domčekom, tzv. Bungalovom, potom by nás mali zaujímať pozemky aspoň týchto rozmerov a viac. Pri takomto type domu totiž nejde iba o väčšiu zastavanú plochu, ale na jeho preslnenie a presvetlenie budeme potrebovať okná na minimálne tri svetové strany. Je to pomyselná daň za to, že takýto dom nám poskytne pohodlný a bezbárierový prístup do všetkých častí domu, nižšie náklady na stropnú a strešnú konštrukciu a pod.

K záveru Vám ešte ponúknem zopár netradičných inšpiratívnych rád, ktoré stoja za povšimnutie pri výbere a pretváraní optimálneho pozemku pre Váš dom. Vychádzajú zo starobylého čínskeho učenia nazvaného Feng šuej. Podľa tohto učenia ulica by nemala končiť domom, ale mala by prechádzať popri dome ďalej. Totiž takýto dom, ktorý stojí v čele ulice, je zaťažený veľkým množstvom nežiaducej energie, ktorá by kĺzajúc sa po ulici naň narážala. Ideálny pozemok sa nenachádza pri vode, ale z pozemku je na vodný prvok výhľad. Dom by nemal stáť ani pod kopcom v úpätí, ani na vrchole kopca. Ideálna poloha je v strede kopca, kde dom je zozadu chránený svahom, ale vpredu je väčší výhľad. Výhľad by mal byť ukončený určitým prvkom, napríklad pásom pohoria na horizonte, iným kopcom alebo aj jednoznačným prvkom priťahujúcim pozornosť, ktorý môže byť aj na hranici pozemku. Z domu by mal byť výhľad aj do bočných strán, ale optický vymedzený priestor stačí oveľa menší. Keďže v prírode je len máločo, a aj to len na krátku vzdialenosť, priamočiare, je príjemné ak aj chodníky v rámci pozemku nevytvárajú dlhé priamočiare línie ale pozvoľne sa krútia zákutiami záhrady. Jedna zo základných myšlienok tohto učenia vraví, aby sme sa postarali, zariadili a primerane upravili aj posledný kút domu a pozemku. Veď nakoniec ide o to, kde budeme žiť my sami. Ak Vám niektorý uvedený prvok chýba, netreba smútiť. Veľa sa dá napraviť aj primeranou starostlivosťou o pozemok, udržiavaným trávnikom, jasne vymedzenými plochami vysypanými štrkom, drevenou kôrou stromov alebo drveným drevom, výsadbou nízkej alebo vyššej zelene, záhradným jazierkom, altánkom a pod. Skúsený záhradný architekt Vám určite navrhne nejaké riešenie. Prípadne môžete zájsť do niektorej z vačších predajní so záhradnými potrebami a sadenicami rôznych rastlín a kríkov, ake pomaličky vyrastajú aj na Slovensku, a nechať sa zaujímavo inšpirovať. Ak Vás zaujala starobyla čínska filozófia, v kníhkupectvách o týchto otázkach nájdete určite viac.

Nuž, a čo dodať úplne na záver? Verím, že budete mať radosť s postupného dokresľovania a približovania sa k svojej predstave o vlastnom bývaní v rodinnom dome. A ak si úplne nebudete vedieť rady, vždy sa môžete obrátiť o pomoc na architekta, ktorý Vám okrem pomoci ohľadne výberu vhodného pozemku môže neskôr pomôcť aj s vypracovaním alebo zabezpečením projektu Vášho budúceho rodinného domu.

Ing.arch. Blažej Babík, architekt@blazejbabik.sk

Dokumenty: